Niekedy Vyšné a Nižné Raslavice, dnes už len Raslavice

281x
22. Jún 2014

História obce Raslavice

 

Obec Raslavice patrí vďaka svojej geografickej polohe a prírodným podmienkam k územiam, kde sa už v dávnej minulosti začali objavovať prvé ľudské osídlenia. Podľa histórie bol región vnímavý predovšetkým ako poľnohospodárska oblasť. Od 70.tych rokov 20. storočia sa datuje vznik priemyselnej výroby, ktorý má v súčasnosti rozširujúci sa trend hlavne v oblasti remeselných živností a služieb. V poslednej dobe sa stále viac presadzuje cestovný ruch, ktorého nosnou oblasťou je kultúra.

mapa.jpg

Obec sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska na južnom okraji Bardejovského okresu, približne v polovici trasy medzi mestami Prešov a Bardejov v regióne Slovensko – Východ. Podľa nového územného členenia patria Raslavice do Prešovského kraja. Táto obec vznikla zlúčením dvoch obcí Vyšné a Nižné Raslavice v roku 1971. Z hľadiska členenia Slovenska na prírodné celky ležia bývalé Vyšné Raslavice a Nižné Raslavice v juhozápadnej časti Ondavskej vrchoviny, juhovýchodne pod Čergovským pohorím, v južnej časti Bartošovskej kotliny, v doline Sekčova a na južnom okraji Nízkych Beskýd. Stred obce bývalých Vyšných Raslavíc leží v nadm. výške 310 m, nadm. výška chotára je 300 – 449 m. Stred obce Nižných Raslavíc sa nachádza v nadm. výške 315m a 270 – 400 m v chotári. Na flyšových horninách je v severnej časti chotára Vyšných Raslavíc mierne zvlnená pahorkatina v južnej, mierne členitej časti vytvára Sekčov úzku prelomovú dolinu. Les je len v južnej časti /buk, borovica/. V minulosti sa tu nachádzal minerálny prameň. Rozloha obce Vyšné Raslavice je 697 ha a obce Nižné Raslavice 948 ha. Spolu teda majú dnešné Raslavice 1645 ha. V bývalých Nižných Raslaviciach je mierne zvlnený povrch odlesneného chotára s hladko modelovanými svahmi a chrbtami, ktoré pokrývajú mocné svahové hliny. V minulosti tu vyvieral sírnatý prameň. Od 11.storočia boli na našom území utvorené správne celky. Ich účelom bolo spravovanie a riadenie krajiny. Na našom území bolo dlho v platnosti členenie na stolice a župy. Raslavice patrili k župe Šarišskej a aj v súčasnosti patria k významným strediskovým obciam Horného Šariša.

Vznik obce, vývoj názvu

Názov Raslavice pochádza od slovanského osobného cena Radslav a samotná dedina patrí k najstarším na hornom toku Sekčova. Je predpoklad, že mohla jestvovať už v období Veľkej Moravy /v 9. storočí/. Nepochybne existovala za uhorského kráľa Štefana II. /roky 1114-1131/. Keď do Poľska viedla cez Raslavice a Bardejov dôležitá krajinská cesta dokumentovaná nálezom mince Štefana II. Hoci nie sú známe okolnosti nálezu mince, táto predsa nasvedčuje jestvovaniu tunajšieho sídliska, prípadne aj cestovanie obchodníkov krajinskou cestou údolím Sekčova v prvej polovici 12. storočia. Pri Raslaviciach je miesto s názvom Hradisko. Názov svedčí, že tam bolo pred 11.storočím slovanské hradisko.

Najstaršia správa o Raslaviciach je v donačnej listine kráľoviča Štefana z roku 1261 na majetok neďalekých Janoviec, ktorý susedil s chotárom Slovenských či Maďarských Raslavíc. Originál listiny z roku 1261 neexistuje, ale obsah listiny sa zachoval v kráľovských konfirmáciach – potvrdeniach z roku 1271-1273. Existuje len originál konfirmácie z roku 1273 v Krajinskom archíve v Budapešti.

Kedy boli Raslavice založené to nikto – ani žiaden historik – nevie, je predpoklad, že mohli existovať už v 5.storočí, takže už majú viac ako 1000 rokov. Z prvých písomných správ sa nedá zistiť, či ide o Vyšné Slovenské alebo Nižné (Uhorsko-Maďarské) Raslavice. Historici však predpokladajú starší – slovanský pôvod Slovenských Raslavíc. Založenie Uhorských Raslavíc datujú do druhej polovice 11.storočia, prípadne do začiatku 12. storočia. 
Na slovanský a maďarský pôvod týchto dvoch častí možno usudzovať aj z patrovníctva miestnych kostolov. Duchovným patrónom pre Slovenské Raslavice je svätý Mikuláš-písomne doložený už v roku 1345. Patrocínium sv.Mikuláša sa udržalo až do súčasnosti.

img0.png

Pre Uhorské Raslavice duchovným patrónom bola sv.Alžbeta. V listine z roku 1345 sa už spomínajú dve časti obce slovenská a maďarská. Obe časti obce tvoria jednu farnosť. Obe dediny sa pod úplnými a správnymi názvami spomínajú až od roku 1345. V písomnostiach z 13. storočia vyskytujú sa Raslavice pod názvom Razlo, Razlauch, Razlofolde, Razlofalua, ktoré sú maďarizovanými úpravami pôvodného slovenského názvu Raslavice koreniaceho v slovanskom mene Radslav. Slovenské a Maďarské Raslavice boli vo vlastníctve uhorských kráľov asi do polovice 13. storočia. Neskôr patrili tým istým šľachtickým vlastníkom. Kráľ Ladislav IV. V roku 1277 dal Ottovi Biebersteinu Raslavice a iné dediny v severnom Šariši, ktoré Ottovi údajne daroval už Štefan V. Otto sa však vlastníctva Raslavíc neujal v roku 1279 vyhlásil, že raslavické majetky dostal on a jeho brat Tiburcius od kráľa Ladislava IV. V 14.storočí raslavické panstvo patrilo potomkom šľachtica Tiba. Slovenské Raslavice patrili zemanom z Raslavíc aj v 15.-16. storočí.

Maďarské Raslavice ležali východne od Sekčova oproti Slovenským Raslaviciam. Maďarské obyvateľstvo, ktoré vybudovalo novú dedinu v susedstve Raslavíc, sa tu usadilo nepochybne v období vojenského dobytia Šariša arpádovskou mocou a trvalého začlenenia do uhorského štátu v II. polovici 11. prípadne 12. storočia. Pozoruhodné je, že maďarská dedina nedostala nový názov, ale názov blízkej staršej slovenskej dediny, čo dokazuje starší pôvod a jestvovanie Slovenských Raslavíc. V polovici 13. storočia z iniciatívy uhorského kráľa tu postavili románsky kostol, ktorý po prestavbách stojí doteraz.

Zasvätenie kostola svätej Alžbety svätici maďarského arpádovského pôvodu, prezrádza iniciatívu kráľa, ale môže byť aj reminiscenciou na maďarský pôvod dediny. Vývin vlastníckej príslušnosti Maďarských Raslavíc bol od polovice 13. storočia taký istý ako Slovenských Raslavíc. Pravda, pri deľbe raslavického panstva v roku 1345 pripadli zemanovi Mikulášovi, synovi Bobula, po ktorom ich zdedil Mikulášov syn Tomáš. V 15.-16. storočí Maďarské Raslavice podobne ako Slovenské Raslavice patrili zemanovi z Raslavíc, ktorí mali kúriu v Maďarských Raslaviciach. Raslavickým zemanom v 14.-16. storočí patrili Slovenské Raslavice, Maďarské Raslavice s časti dedín Abrahamovce, Lopúchov a Geraltov.


Maďarsko - raslavické sedliace domácnosti, okrem richtárovej, boli v roku 1427 zdanené od 15 port, takže Maďarské Raslavice boli stredne veľkou dedinou. Vroku 1600 malo sídlisko 11 obývaných poddanských domov, ale bol tu aj mlyn, kúria zemanov, kostol, fara, škola. Aj po schudobnení a úbytku sedliackych domácností zostali Maďarské Raslavice koncom 16. storočia stredne veľkou dedinou , hoci menšou ako Slovenské Raslavice. Mali väčšinou poddanské obyvateľstvo.

(raslavice.sk)

Diskusia
Pridať komentár