November 89 pred tridsiatimi rokmi a dnes

 

 

To, o čo sa pokúšal Šaňo Dubček, máme šancu žiť v oveľa väčšej miere. Bráňme si to, neboli sme pevnosťou, ale klietkou. Bol to dokonale navrhnutý režim na vytvorenie nepremýšľajúcej masy, ktorá bude spokojná s tým čo dostane, pretože by postupne zabudla čo môže dosiahnuť vlastnou činnosťou.

 

 

Nemôžeme tvrdiť, že to nie my sme tí zlí, ktorí škodia tejto krajine a slobode ako takej. Náš boj musí byť neúprosný. Tí, ktorí sa na verejnom živote nepodieľajú ani len účasťou vo voľbách, sú niekoľkonásobne horší, ako naši politickí súperi.

 

Nezáleží im na svete okolo nich, nepri­jímajú žiadnu zodpovednosť za to, čo sa deje s ich tichým súhlasom. Ľudia, ktorí sa v časoch morálnej krízy pokúšajú byť neutrálnymi, napomáhajú, hoci aj neúmy­selne silám, ktorým nejde o nič iné ako uchopiť moc v štáte. Oni to aspoň ro­bia úmyselne, pretože z toho budú mať osobný prospech, vy ostatní vlastnou malomyseľnosťou a možno aj vedome neožobračujete len seba, ale tvoríte nepri­jateľný svet pre ďalšie generácie.

 

 

Až pridlho môžeme sledovať dosadzo­vanie jednej politickej strane vyhovu­júcich úradníkov na dôležité posty štátnej moci. Opäť zaváži tá správna stranícka príslušnosť. A prišlo to až do stavu, kedy pár vyvolených rozhoduje o miliónoch, akoby to boli len zápalky alebo nejaké zberateľské kusy známok. No aj s nimi by zberatelia narábali s väčšou úctou.

 

Stovky miliónov eúr sa premieľajú a stovky domácností nemajú na potravi­ny, o slobode mysle, nemôže byť ani reč. Taký človek si to žiaľ nemôže dovoliť. Ži­jeme v zdanlivej slobode, naši rodičia nám ju vyštrngali, ale kde ju až nechali dôjsť? Sadli na lep jednému grobianovi a následne ďalšiemu. Chceme my tak veľmi tú slobodu? Vieme vôbec ako v nej žiť? Chceme zodpovednosť a uvedomu­jeme si, čo to znamená ju niesť? Dostali sme slobodu, vieme v nej žiť?

 

 

Slobodne sa nechávame okrádať, zneužívať a klamú nám do očí a pritom sa usmievajú, pretože vedia, že v nás nie je kúsok odvahy na akýkoľvek čin hodný nazvania slobody. Dostali sme ju síce zadarmo, no rovnako sa musí stáť našim vnútorným svetom a stotožnením. Hranice únosnosti sa posúvajú stále ďalej, jeden zradný krok za druhým.

 

Koľko toho Slovák ešte znesie? Aby toho nebolo málo, stále v nás žije pred­stava, že musíme nasledovať nejakého rozhodného vodcu, ktorý svojou úžas­nou osobnosťou všetko vyrieši šmahom ruky. Sme naozaj takí hlúpi, a nekonečne nepoučiteľní vlastnou históriou, že to nevidíme? Demokratických vzorov máme plné učebnice, stačí ich len pootvoriť. V ďalších voľbách hrozí, že k moci sa do­stanú extrémisti a populisti. Ak sa to us­kutoční, posledný rozumný nech zhasne. Drahí opoziční lídri. Žiadna bitka nie je vopred prehraná, niet malých armád, len neschopných veliteľov.

 

 

Výročie Nežnej revolúcie - 30. rokov slo­body je pre nás chvíľa, ktorá sa opakovať nemusí. Vyžaduje si to len dostatok odva­hy, odhodlania biť sa za svoje práva, za dodržiavanie ústavnosti, za dodržiavanie hodnotového smerovania, za obranu živo­ta v právnom a demokratickom štáte. Ne­smieme nechať zvíťaziť strach.

 

Musíme sa stať plne angažovanými, ak­tívnymi občanmi nielen slepo a hlucho sa prizerajúcimi. Tak ako vtedy aj teraz je potrebné sa nebáť a dať najavo svoj hlas a postoj. Kritické myslenie je nástrojom na ochranu slobody, pretože už z de­jín vieme, že o demokraciu a slobodu sa dá prísť aj demokratickým spôsobom. A preto zaujímajme sa o dianie okolo seba, pýtajme sa, cestujme, čítajme. Veď aj to je tá darovaná sloboda. Dnes už môžeme.