Úvaha Jána Velebíra: Štedrý večer

1659x
24. December 2018
Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE 
Štedrý večer  
Úvaha Jána Velebíra stojí sa prečítanie 
 
Židom 1,1-6: „Mnoho razy a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, na sklonku týchto dní pre­hovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a Ním stvoril aj veky. Tento (Syn) ako odblesk slávy Boha a obraz Jeho podstaty udržuje všetko svojím mocným slovom a posadil sa na pravici Velebnosti na výsostiach, keď (prv) spôsobil očistenie od hriechov; o toľko je dôstojnejší ako anjeli, o koľko ich prevyšuje menom, ktoré zded­il. Veď kedy ktorému anjelovi povedal Boh: Syn môj si Ty, ja som ťa splodil dnes? A inde: Ja Mu budem otcom a On mi bude synom. A keď zase uvedie Prvorodeného na svet, hov­orí: Nech padnú pred Ním na kolená všetci anjeli Boží!“
 
Čo vás dnes priviedlo do Božieho chrámu? Dôvodov sme mohli viac. Jedným z nich mohli byť utešené deti, ktoré naše zhromaždenie otvárali. Na sviatky, ktorých stredobodom je narodenie dieťatka sa priam žiada, aby v kostole zazneli detské hlásky. Je to roztomilé a dojímavé zároveň.
 
Pri ich piesňach a básničkách si my, dospelí, zrazu uvedomíme, že tie deti možno ani dokonale nerozumejú, čo prednášajú, a pred­sa pre nás sa stávajú hlasmi Božích anjelov. Hovoria nám totiž veci, ktoré nás niekedy oslovia najviac z celých služieb Božích.
 
Mnohých do kostola priviedla dlhoročná rodinná tradícia. Jednoducho povedané ani si neviete predstaviť Štedrý večer bez spoločenstva v kostole. Je to súčasť pro­gramu Štedrého dňa. Bez času prežitého v kostole by tento deň nemal svoju atmosféru. Tradícia, to je odovzdávanie životných skúseností staršej generácie mladším po­tomkom. Je to základný spôsob, akým sa ľudia učia žiť a rozumieť svetu. Prísť sem pre­to, že je to dobrý zvyk je dobrý dôvod.
 
Vianočné piesne sú krásne a veselé
 
Ďalších priviedla túžba zaspievať si piesne, ktoré sa spievajú len na Vianoce. Sú krásne, radostné, až veselé. Uprostred tmy, ktorá vládne vonku v tých piesňach prebleskujú iskričky radosti, akoby pripomínali hviezdy na nebi nad Betlehemom.
 
Niekoho možno priviedla aj túžba počuť, čo zaznie v kostole v dnešnej kázni slova Božieho. Slovo Božie má v tento deň mimo­riadne posolstvo. Hovorí, že Boh cez pro­rokov sľuboval narodenie Mesiáša a v istom momente tento svoj sľub skutočne splnil. Tu máme o čom hovoriť a môžeme mnohými rečami vysvetľovať, ako príchod Krista na svet vplýva na naše životy. Prísť sem kvôli Božiemu slovu je tiež výborný dôvod.
 
V kostole plece pri pleci, hlava na hlave
 
Napokon aj taký dôvod mohol niekto mať pre návštevu chrámu Božieho, že dnes všet­ci idú do kostola tak idem aj ja. A tak sme sa tu stretli. Plece pri pleci, hlava na hlave. Plný kostol. Ak ste sa trochu vyľakali, že teraz pokarhám niekoho z vás, že sem neprišiel so správnym motívom, tak vopred hovorím:
 
Nebojte sa! Práve naopak. Chcel by som povedať, že každý jeden dôvod, ktorý nás dnes priviedol do kostola je dobrý. Mys­lím si, že viacerí z nás sa našli vo viacerých skupinách, ktoré som vymenoval v úvode.
 
Práve to, že sme sa sem zišli možno aj z celkom odlišných dôvodov je potvrdením Božieho slova. My všetci, ako sme sa tu zišli potvrdzujeme, že Božie slovo má pravdu: Mnoho razy a rozličným spôsobom prehovoril Boh k našim otcom.
 
A my tu dodáme, že mnoho razy a rozličným spôsobom Pán Boh hovorí aj k nám, v našom živote. Verte tomu, že každý jeden dôvod, ktorý vás priviedol do kostola bol z Božieho popudu a Božieho riadenia. Pán Boh používa našu lásku k deťom, aby naše srdcia obmäkčil a priviedol nás do spoločenstva k oslave narodenia Mesiáša.
 
Pán Boh nám vštepil aj túžbu po priateľoch, príbuzných, bratoch a sestrách, aby sme túži­li byť tu s nimi. Pán Boh prehovoril k nám aj cez skúsenosti viery našich otcov a matiek. V úcte voči našich starším v rodinách si vieme povedať – naši starí takto robili a bolo to pre nich dobre, aj my to takto robme. Zíďme sa v chráme k oslave Božieho narodenia.
 
A znovu je to Pán Boh, kto vložil veľkú múdrosť do svojho slova, ktoré je tu vykladané a je aj vyspievané v krásnych ra­dostných piesňach. To všetko je Božie posol­stvo, ktoré sa hlboko vie dotýkať našich sŕdc a preto sú naše spoločné stretnutia v kostole pre nás tiež príťažlivé.
 
Mnoho razy a rôznym spôsobom k nám prehovoril v dnešný deň Hospodin, aby nás priviedol sem do Božieho chrámu. A ako pokračoval pisateľ listu Židom? Na sklonku dní prehovoril k nám v Synovi.
 
Bratia a sestry! Zo všetkého, čo som dosiaľ povedal na nás dýcha jedna dôležitá správa – Pán Boh je nám verný. Jeho záujem o nás nik­dy neprestáva. Pánu Bohu záležalo na ľuďoch žijúcich dávno pred Kristom, preto im dával predpovede o Mesiášovi.
 
Pánu Bohu záležalo na ľuďoch žijúcich pred 2000 rokmi. Tí sa stali účastníkmi tej úžasnej skúsenosti, že na vlastné oči videli a na vlast­né uši počuli Božieho Syna, Pána Ježiša. Ale Pánu Bohu záleží aj na nás.
 
Chce náš život naplniť požehnaním, láskou, krásou, dobrotou. Preto k nám hovorí vždy znovu a znovu. On je nám verný napriek tomu, že nám sa nedarí byť rovnako vernými Jemu.
 
Originálny darček v podobe Syna
 
Preto je dobre, že sme tu dnes my všet­ci. Je dobre, že sme tu, aj v prípade, že sa tu nestretáme každú nedeľu. Dnes sme tu a počujeme to mimoriadne dôležité posolstvo: Boh je nám verný. Splnil svoje zasľúbenia. Daroval nám svojho Syna. Originálny dar.
 
Mimochodom - darčeky – to tiež popri návšteve kostola nevyhnutne patrí k Viano­ciam. No asi mi dáte za pravdu, že najkrajšie darčeky sú tie, ktoré dostaneme z lásky. Lás­ka vie byť veľmi tvorivá. Má fantáziu.
 
A tak môže byť krásnym darčekom z lásky drahý a vzácny šperk, v domácnosti, kde si to môžu dovoliť, ale rovnako môže byť krásnym darom z lásky roztomilá detská kresba, namaľovaná jednoduchými pastelkami neis­tou detskou rukou.
 
Na obrázku tato, mama a syn alebo dcéra s úsmevom od ucha k uchu a nápisom – mám vás rád, mám vás rada. Láska má svoju hod­notu v podobe akéhokoľvek darčeka, ak za tým darčekom môžeme cítiť tlčúce láskavé srdiečko. Nebeský Otec nám daroval na zem svojho Syna. V Ňom nám daroval sám seba v podobe, ktorú sme boli schopní prijať a pochopiť. Boh k nám prišiel v dieťatku, aby každý z nás pochopil, že sa Ho nemáme báť, ale Ho máme milovať.
(14:11, Ján Velebír, ev.a.v. farár, Bardejov)
Diskusia
Pridať komentár