Pamätník 100. výročia konca Prvej svetovej vojny v Zborove

 

 

V tomto čase existovali medzi Veľmocami vojenské aliancie, a preto sa do tohto spočiatku malého sporu zapojili takmer všetky štáty Európy a bolo do bojových operácií nasadených asi 70 miliónov mužov.

 

Mnohí vo vojne videli príležitosť na územnú expanziu na úkor iných, získanie vzácnych surovín, kolónií či iných výhod. Počas štyroch a pol roka trvania vojny sa však dosiahlo len jedno – skaza apokalyptických rozmerov: vyše 9 mil. padlých vojakov, 7 mil. civilistov, 20 mil. zranených a zmrzačených a takmer 8 mil. nezvestných.

 

K tomu treba prirátať zdevastovanú Európu, obrovské materiálne a ekonomické straty, rozpad stáročných impérií (Rakúsko-Uhorsko, Osmanská ríša) či Boľševickú revolúciu v Rusku.

 

 

Vojna výrazne zasiahla aj obec Zborov. Počiatočné úspechy Rakúsko-uhorskej armády vystriedala ofenzíva Rusov, ktorí prenikli na územie Uhorska počas zimnej ofenzívy 1914-1915. Koncom novembra 1914 boli už v Zborove.

 

Ustupujúce rakúsko-uhorské jednotky v snahe zastaviť Rusov vyhodili do vzduchu všetky tri zborovské mosty. Pobyt Rusov v Zborove však netrval dlho, lebo už 9. decembra obsadili obec rakúsko-uhorské jednotky. Rusi sa opevnili v Beskydoch.

 

Opätovný útok Rusov prišiel na jar 1915. Front sa dostal k Zborovu 25. marca. Tesne predtým nariadilo rakúsko-uhorské velenie evakuáciu obyvateľov.

 

Pri ústupe založili Rakúšania požiar, pri ktorom zhorelo asi 340 domov. Priamo v obci prebiehali ťažké boje počas ktorých Rakúsko-uhorské jednotky použili aj ťažké delostrelectvo, s ktorého pomocou sa im podarilo v polovici apríla 1915 vytlačiť Rusov zo Zborova.

 

Najdramatickejšia a najkrvavejšia bitka sa v Zborove odohrala od 1. do 3. mája 1915. Rakúsko-Uhorsko nasadilo do boja až 9 peších plukov a delostrelectvo, čím ruský 24. zbor prečíslilo.

 

Ten napokon 3. mája 1915 ustúpil do Haliče, čím sa Zborov dostáva mimo priebeh bojov. Boje mali pre Zborov katastrofálne následky. Mnoho domov bolo úplne zničených, ťažko poškodený bol Vyšný koniec s Kostolom sv. Margity, farou a novou školou, v ktorej zhorel celý archív so vzácnymi dokumentmi.

 

Poškodené bolo aj centrum obce s Kostolom sv. Žófie a priľahlou Rákociovskou kúriou, Kaštieľ Šerédiovcov a aj Ulica s Kaštieľom Sirmajovcov a Kresťanským potravinovým družstvom. Zo židovskej synagógy ostala stáť len jedna stena, za obeť bojov padlo celé Podhradie, ktoré bolo zrovnané so zemou, značne poškodený bol aj Hrad.

 

Obnova obce prebiehala veľmi zdĺhavo – jazvy po vojne sú v Zborove viditeľné aj po sto rokoch.