Bardejov tak, ako ho nepoznáte

2190x
04. Január 2018

Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE 

Virtuálne vízie umelca
 
Okolie radnice sa zmenilo na nepoznanie 
 
Bardejovská stanica, rozbité okná, vraky áut, všetko zarastené expanzívnou zeleňou, pochmúrna atmosféra a žiadna stopa po prítomnosti človeka. Vysušené smädné námestie plné púštneho piesku a opustenosti naznačujúce klimatickú katastrofu. Ruiny kostola už bez veže, obklopené ruinami meštianskych domov za zimného súmraku. V unikátnej svetelnej atmosfére sa pri ohni pred kostolom zohrievajú osamotení ľudia v sureálnej existencii.

Scény pripomínajúce apokalyptické filmy alebo ďaleká budúcnosť Bardejova, ktorá by nás vystrašila v tom najhoršom sne? Nie, hovoríme o umeleckých víziách a tvorbe mladého Bardejovského umelca, ktorý sa zaoberá digitálnym umením – tvorbou využívajúcou schopnosti počítačovej grafiky.

Dvadsaťsedem ročný Jaroslav Krupa vystupuje aj pod umeleckou značkou MOKU. Mnohí z nás sme mali možnosť jeho obdivuhodné charakteristické obrázky vidieť na internete, kde ich publikuje. Ale pozor, nejedná sa o žiadneho potenciálneho pacienta psychiatrie, ktorý predkladá svoj stav mysle a pochmúrny pohľad na svet. Naopak, jeho tvorba je vyvážená optimistickými, idylickými až romantickými fantazi víziami inšpirovanými históriou Bardejova naznačujúci jeho silný vzťah k mestu.

 
Pohľad na centrum mesta 

Medzi takého diela patrí Bazilika sv. Egídia s cintorínom v stredovekej romantickej atmosfére uprostred malebnej nedotknutej prírody, zátišie vodnej priekopy okolo hradieb plnej pokojnej vody s rybárom, alebo zurčiaci potok v Kláštornom parku, v mieste bývalej vodnej priekopy a mnohé ďalšie mestom inšpirované obrázky.

Umelecký „samouk“ vyučený v odbore kuchár, sa venuje digitálnemu umeniu štyri roky. Má rád sci-fi, Trance-ovu hudbu a fascinuje ho vesmír. Vo voľnom čase obľubuje virtuálne prechádzky po mestách cez Google Street view a takto spoznáva iné štýly mestského života a kultúry rôznych miest. Nechajme však o tvorbe rozprávať samotného Jara.

K začiatkom

„Tým hlavným štartovačom boli počítačové hry. Keď ma nejaká hra zaujala, tak som si ten príbeh premietol do nášho mesta. Taká predstava, ako by to mohlo vyzerať, keby ste sa prešli po našom meste s príbehom z hier. Samozrejme, boli to hry, v ktorých sa udiala nejaká katastrofa – invázia, epidémia, dystopia atď. Mňa takáto postapokalyptická téma bavila a preto som chcel vytvoriť hru zničeného, polo-opusteného Bardejova. To sa mi, samozrejme, nepodarilo a ostalo to len pri niekoľkých grafických náčrtoch. Táto myšlienka ma však nikdy neopustila a nechcel som, aby to ostalo len v mojej hlave. Neskôr som sa naučil pracovať v grafickom programe a mohol som začať tvoriť. Pre lepšie porovnanie mojej tvorby, vždy dávam originálnu fotografiu k výslednému obrázku. Aby diváci vedeli prísť na to, o ktoré miesto sa jedná a ako veľmi som ho zmenil,“ vysvetľuje Jaro a hovorí, že jeho prvý obrázok bol drak na kostolnej veži.

Vlastná charakteristika tvorby a inšpirácie

„Je to môj alternatívny pohľad na svet. Rôzne postapokalyptické scenáre, ktoré sú plné tajomstiev. Nikto nevie, čo sa stalo a prečo sa to stalo. Niekomu to môže prísť ako desivý a depresívny pohľad. Toto však nebol môj cieľ. Má to byt skôr zvedavosť a vytvorenie si vlastného príbehu k obrázku. Tento druh umenia je menej známy. Stretnete sa s ním skôr na internete. Väčšinou sú to fanúšikovské diela k filmom, hrám a knihám. Inšpirácie si nájdem vďaka tomu, že napíšem konkrétny názov do vyhľadávača. Mnoho inšpirácii som nabral aj na webstránke deviantArt. Je tam veľká kopa umelcov, ktorí dokážu neuveriteľné veci v digitálnej tvorbe.“

Bardejovská stanica podľa J. Krupu 

Ikonou Bardejova je Radničné námestie a aj preto tvorba J. Krupu sa sústreďuje na toto miesto. „Stretol som sa s názorom, že kostol by som nemal ničiť. Keďže v Bardejove neexistuje žiaden zámok, ktorý by bol stredobodom pozornosti, tak mi ostáva len budova kostola. Nechcem, aby si ľudia mysleli, že to robím zámerne. Keď chcem, aby moju tvorbu videlo viac ľudí nielen na Slovensku, ale aj vo svete, tak nemôžem budovu kostola nechať len tak. Musí sa prispôsobiť scenáru pre môj obrázok.“

Obľúbené diela z vlastnej tvorby

„Okrem prvého obrázku s drakom by to mohla byť budova stanice. Na tom obrázku som sa naučil veľmi veľa nových detailov a nástrojov. Bol to prvý obrázok, ktorý zapadol presne do mojej predstavy zničeného mesta. Jednu vec však musím zmeniť. A to je spodná polovica, na ktorých sú autá. Tie sú totiž z fanúšikovského obrázku a mám pocit, ako keby som sa chválil cudzím perím.

Nikto nevie, čo sa stalo a prečo sa to stalo. Niekomu to môže prísť ako desivý a depresívny pohľad 
 
Číže tohto roku urobím upravenú verziu. Zaujímavý je aj kostol s cintorínom. Chcel som to urobiť tak, že je na vysokej skale a za ním je mestečko. Ale počas hľadania vhodných obrázkov som plán zmenil a urobil som veľkú lúku s cintorínom pred kostolom.“

Proces tvorby

„Čas potrebný na jeden obraz je u mňa od 10 do 30 hodín. Keď nájdem vhodnú fotografiu, tak mám hneď predstavu, ako by to mohlo vyzerať. No takmer vždy sa stane, že prvý plán ide po pár hodinách do koša, lebo to nedokážem zrealizovať. Obrázok robím niekoľko dní a každý deň zopár hodín. Tento spôsob sa mi osvedčil. Najviac času zaberie hľadanie materiálu. I keď sa hovorí, že na internete sa dá nájsť všetko, nie vždy je to jednoduché. Výhodu majú ľudia, ktorí si to vedia nakresliť.“

O budúcnosti

„Beriem to skôr ako záľubu, popri ktorej sa naučím pracovať v grafickom programe. Skúsenosti by som chcel využiť na prácu grafika. Ako grafik by som mal vedieť vytvoriť niečo z ničoho a moje umenie je pravý opak. Ja editujem niekoľko obrázkov, z ktorých vznikne jeden. Samozrejme, pracovať za počítačom by bolo pre mňa najlepšie. Či už ako grafik alebo niečo, čo je s tým spojené. Určíte mi to ide lepšie ako manuálna práca,“ zasmial sa Jaro. „Ďakujem aj fotografom ChelloPhoto. Vďaka nim som našiel netradičné pohľady na naše mesto a vhodné fotky na tvorbu.

Tvorbu autora môžete nájsť aj na facebooku Moku 

(15:45, red)

 
Diskusia
Pridať komentár